Jednoducho bLoG

Ráno, to je pre niekoho tá najkritickejšia časť dňa. Prečo? To asi každý z vás veľmi dobre vie. Jednoducho je treba vyhodiť svoje ľahko pohodené telo spod periny. Každý má svoj obvyklý ranný rituál a ten môj znie takto. Krátko pred siedmou hodinou rannou vtrhá (a to doslovne) obvykle nie konkretný člen mojej veselej rodiny do izby. Odlepím oči, zatiaľ čo mozog ostáva stále zalepený. OD tejto neurčitej osoby som zahrňovaný informáciami čo, kedy, kde a ako mám urobiť. Skúste si tipnúť, koľko z týchto vecí si môže zalepený mozog zapamätať. Ak ste po strastiplnom počítaní došli k číslu, ktoré sa rovná nule ste na dobrej ceste. Pomaly sa začínam zosúvať z postele a ľadným ťahom zapínam svoje rádio. Efa sa lúči, Adela a Sajfa nastupujú (ak nie ste poslucháčmi funka asi nepochopíte). Je vedecky dokázané, že humorom sa môže mozog dostávať do dennej konštalácie. Nie, že by mi to nejako pomohlo, ale musíte uznať, znie to dobre. Po tomto filozofickom zamyslení sa ladným behom dobehnem k nášmu rannému pútnickému miestu, ktoré voláme, tak medzi nami záchod. Je to miesto, kde každý z nás nechá kúsok zo svojho ja, a preto ho aj tak uznávame. Po zanechaní informácie pre budúce generácie, nástava umývanie zubov, známe väčšine z vás. Samotný proces čistenia trvá asi 5 min (preháňam, ale musím), no zamyslime sa úprimne, že koľko čakáme, kým sa do tej kúpelne vôbec dostaneme. Po malých nezhodách v rodine ohľadom poradovníka, sa dostávame k ďaľšej časti ranného rituálu a tú nazývame obliekanie. Niet nad postávanie pred skriňou a rozmýšľanie čo dnes na seba. Postupom času sa snažím toto premýšlanie nad outfitom skracovať, lebo aj tak viem, že poobede si budem nadávať, načo som sa tak naobliekal. Neskôr nastáva proces nazvaný raňajkovanie. Mnoho tých, premúdrelých odborníkov na výživu nám radí v televíznych diskusiách aké sú raňajky dôležité, ale skúste sa poriadne naraňajkovať, keď vám lenivosť nedovoluje spraviť toto veľmi dôležité jedlo. Po (ne)úspešnom zvládnutí týchto krokov sa dostávame už k samotnému odchodu z obydlia, ktorý už nie je taký časovo naročný lebo nemusíte čakať na poradovník pri dverách. Ostatní (čiže doma ostávajúci členovia) vás radi popohnajú z domu von. Týmto článkom som sa chcel zamyslieť nad tým, či naozaj potrebujeme to ráno. Či sa nedá chirgicky odstrániť alebo len plasticky upraviť táto časť dňa. Rád by som ešte dodal, že článok bol písaní od 1:30 do 2:00 v noci, kedy mám v hlave pretlak najnezmyselnejších myšlienok :)