A je to tu. Vianočné sviatky sa pomaly (ú)chylia ku koncu a ja tak hlasno rozmýšľam, ako ich opísať jedným slovom. Zase, položme si otázku, načo ich budem opisovať jedným slovom, keď mám na to, ja magor, celý blog, čiže sa mám komu vyžalovať. Už to, či tento článok dočítate a spôsobíte ujmu na zdraví nielen sebe, ale aj svojmu okoliu, to je už druhá vec. Možno tých premýšľavejších by napadla otázka, prečo aj svojmu okoliu. No skúste sa hrať na debila celý týždeň a skúmajte i analyzujte pri tom reakcie svojich blízkych. Ručím vám, že budú stále vzdialenejší a vzdialenejší a to nielen fyzicky ale aj (de)mentálne.
Začínam sa pomaly dostávať ku úplne inej téme, ako som v prvopočiatkoch tohto veľmi svojského blogu chcel, ale to je už teraz úplne jedno. Keďže cítim z vás, že vás určite zaujíma, ako to viem, že hranie na debila spôsobuje nejaké, dajme tomu, nepredvídateľné reakcie okolia, tak vám to teda s radosťou porozprávam. Na začiatok by som bol rád, deťúrence moje premilené, aby ste si posadali doma okolo novej LCD obrazovky, ktorú vám priniesol Mr. Ježiš a pokračovali v čítaní tohto zúfalého blogu, ako som už neraz spomínal.
Kde bolo tam bolo, bol som raz jeden Ja, ktorého zaujímali veci okolo seba. Jedného dňa som sa tak zamyslel, že prečo nespraviť pre tento ľud niečo užitočné, hraním sa na debilka a zistiť tak, aké to bude mať dopady na moju rodinu. Spočiatku boli reakcie okolia nebadateľné, dlho som síce nechápal prečo, ale potom som sa dozvedel, že vraj sa to veľmi podobalo na správanie, ktoré som praktizoval dovtedy, mmm amatéri tí moji pribuzní, nič nevedia rozoznať. Po, ako hovoríme my frazeologisti, pritlačení na pílu, sa dostávali na povrch reakcie typu, prečo sa správaš ako malé decko, prečo si dávaš cibuľový prst do očnej bulvy a prečo si umývaš vlasy v záchode po jeho veľkom použití, tak som si konečne začal mädliť ruky, že som prišiel ku tomu bodu, ku ktorému som sa snažil tak dlho dostať. Mimochodom tento bod sa volá bod zloby a to hlavne preto, že príbuzní po vašom dovŕšení tohto vysneného cieľa neskáču od radosti trojitého Axela, počas ktoreho si buchnú členok o temeno hlavy od samého šťastia. mmm...práve si uvedomujem, že teraz to začína naberať na obrátkach, teda konkrétne táto moja, svetu prospešná štúdia, tak ja to práve tuto pre dnešok ukončím, aby ste mali opäť nutkanie prísť na moj blog a prečitať si dokončenie tohto môjho súkromného šialenstva, ktoré sa tu objaví už čoskoro. A to čoskoro bude vtedy, keď mi zas tak hrabne ako dnes .
Zatiaľ sa lúčím a želám ešte príjemne dotrávené zvyšky jedál a zvyšky sviatkov.
Komentáre
tak opat si vysadil tie prasky co ti predpisal doktor,zee???